Odpoviem najprv na druhú otázku: kto čo získal a stratil. Česko malo lepšiu štartovaciu pozíciu, vďaka Václavovi Havlovi i napredovaniu ekonomiky si získalo rešpekt ako popredný reformátor. Slovensko získalo samostatnosť, vďaka ktorej sa medzinárodne zviditeľnilo, vybojovalo si svoj vlastný zápas o demokratický charakter štátu a začiatkom storočia sa mu podaril reformný rozlet. Obe krajiny získali uznanie za „zamatovosť“ rozvodu, pritom však ich politická kultúra utrpela, keďže k rozdeleniu sa nemohli vyjadriť občania v ľudovom hlasovaní. Oba národy však stratili „zrkadlo“, možnosť pozrieť sa na seba očami toho druhého. Stratili tiež priestor väčšieho štátu, ktorý bol nielen silnejší, ale kde bolo možné pestovať spolupatričnosť a solidaritu.

Odpovedať na prvú otázku je zložitejšie. V nedávnom spoločnom výskume bratislavského Inštitútu pre verejné otázky a pražského Centra pre výzkum verejnej mienky sa potvrdilo, že v oboch štátoch dodnes zreteľne prevláda kritický názor na rozhodnutie politikov rozdeliť spoločný štát bez referenda. Pritom z opakovaných starších prieskumov je známe, že občania v oboch republikách by v takomto potenciálnom referende hlasovali proti rozdeleniu.

Zbývá vám ještě 70 % článku
První 2 měsíce předplatného za 40 Kč
  • První 2 měsíce za 40 Kč/měsíc, poté za 199 Kč měsíčně
  • Možnost kdykoliv zrušit
  • Odemykejte obsah pro přátele
  • Nově všechny články v audioverzi
Máte již předplatné?
Přihlásit se